Kovboji a romantika

Dalibor Dulus Schön

Toto stročie už nebude storočím automobilu ani storočím kozmonautiky, toto storočie je storočím počítačov. Počítače sa stali symbolom dneška, a je to už skoro 20 rokov čo začali víťazné ťaženie do našich domovov. Ak vám niečo hovorí Z80A, POKE, PEEK či Manic Miner, tak skúste prelúskať nasledujúce riadky, možno vám budú niečím povedomé...

Takže ako to všetko pre mňa začalo? Bol som asi druháčik na základnej škole a ako bolo v tej dobe módou tak na základe "objektívneho" rozhodnutia typu "o nas bez nás" som musel chodiť na hudobnú. Cesta na hudobnú však viedla okolo budovy s názvom Park kultúry a oddychu a práve v tej heroickej dobe okolo roku 1983 tam pobehovali maníci s letovačkami v rukách a opravovali blikajúce, ošúchané a zrejme na západe vyradené videohry. Raz som sa teda odhodlal a napriek ceduli "Osobám mladším 15 rokov vstup zakázaný" som tam vstúpil. Asi za 10 minút som už vedel, že treba dole hodiť 2 koruny, chytiť páčku a búchať po tlačítku FIRE a BOMB. Za 15 minút som už vedel, že na hudobnú nepojdem a za 20 minút sa vo mne začala rodiť troska...
Galaxians, Moon Crest, Space Invaders, Phoenix, King Kong blikajúci, nádherne 16 farebný osembitový svet vtedajších videohier mi zabezpečil trvalú straostlivosť o moje skromné vreckové a neospravedlnené hodiny na hudobnej. Šlo to tak ďaleko, že miesto klasických nápisoch na laviciach ako "Učka je ťava" po mne ostavali kresby raketky ženúcej sa zlava do prava a strielajúca ufónov, kúpil som si zvončekové tlačítko a trénoval rýchlosť strelby.

Potom asi v roku 1985 sme išli na exkurziu do výpočtového strediska. Plášte, gumáky, obludné skrine z ktorých liezli žlté deravé pásky, terminálový wurmi, na stenách holé baby z asci písmenok a v poslednej miestnosti výkvet z Tesly Pieštany PMD85. A tam som zistil, že stačí tá malá krabička, kazeťák, televízor a herňa je hotová. Tak sme tam parili nejakých čiernobielych pavúkov a jeden kamarát sa z toho smial, že on má doma zeiksspektrum a ze peemdečko sa može zahrabať. Tak som si u neho vymohol audienciu a keď spustil Galaxians na tej malej čiernej krabičke s gumennými tlačítkami, ktorú som omylom považoval za kalkulačku, tak som vedel, že budem nešťastný kým to doma mať nebudem. Nasledovala fáza keď som spoznal asi ďalších piatich majitelov počítačov na škole a urobil som si rozvrh, ku každému som chodil v iný deň a parili sme kedy sa len dalo. Spektrum, Atari, Commodore, Sord, Sharp...

Nezabudnutelný GALAXIANS

Nadišiel pamätný rok 1987, ja som doma otvoril krabicu a vytiahol Sinclair ZX Spectrum Plus a na obrazovke sa rozsvietilo nezabudnutelné (c) 1982 Sinclair Research Ltd. V tej dobe mi dajak nefungoval kazeťák takže som nemohol nahrávať hry. Preto som skúšal nejaké hry naťukať a aby mi nebolo lúto že sa mi stále zmažú tak som si dal kritérium, že zdroják nesmie mať viac ako dve obrazovky, čo sa dalo naťukať asi za pol hodiny. Asi dve noci som lúskal Basic a na papieri sa rodila moja prvá hra "Hadanie čísel" :-) A niekde tu sa rozhodlo o mojom budúcom osude, z trosky ktorá hádzala dvojkoruny do automatu sa stala troska, ktorá celý deň v škole pod lavicou písala programy a zabúdajúc na pozemské nepodstatnosti ako je obed a hudobná bežal som domov aby som tie programy odskúšal. A tak sa u nás v triede vytvorila skupinka z červenými očami, mozolami od joysticku pobehujúc s "úplne presnou a perfektnou mapou na Sabouteur 2" (moja mala asi 2x2 metre, lebo som nerátal s tým, že hra bude mať asi 500 miestností), dvojmetrovým listingom svojho najnovšieho programu alebo najnovším číslom časopisu Bajtek. Videli sme klasické vojny Spektrum kontra Atari, ktoré vlastne pokračovali v ST kontra Amiga, či dnes Sound Blaster kontra Gravis Ultrasound.
To boli tie zlaté časy, heroická éra, deti čo lúskali assembler a smiali sa z učitelky prednášajúcej Basic, deti co kašlali na vývojové diagramy a písanie programu na papier ale sadli za klávesnicu a chrlili riadky kódu deti generácie aká už asi nebude, deti neodkojené Mickey Mouseom ale Manic Minerom, deti ktoré z Merkuru stavali plotter, deti čo brali za samozrejmosť, že "keď na to neni soft, tak si ho zrobím sám".

Jet Set Willy - hrdina hier Pyramania, Jet Set a Manic Miner

Prišlo gymnázium a s ním prvé 16bity. PP06 a nezabudnutelná parba Defender of the Crown alebo Trubo Pascal 4.0 :-) Pomaly ale isto začínala éra PC, došli prvé PC AT značky Videoton, s neuveritelným EGA monitorom a fenoménom zvaným SIEŤ. Náš prvý server bol na svoju dobu riadne delo, 286/12MHz, 40MB harddisk a Arcnet. No a v domácnostiach sa pomaly menili 8bity na Atari ST a snáď najlepší 16bit všetkých čias - AMIGA. Začínal boom počítačov, každý o nich začínal hovoriť, začali sa vydávať knižky a časopisy. Software sa získaval tradičnou cestou ako za éry 8bitov akurát to už nebolo 5 korún za program ale 10 korún disketa a tým v európe vznikla aj mimoriadne živná poda pre vírusy. Pre mňa to ale znamenalo to, že z koníčka sa postupne stávala rutina, romantika pomaly vyprchala, ale to som netušil čo ma čaká...

Áno, následovala vysoká škola. Plášte, gumáky, obludné skrine z ktorých liezli žlté...ehm tak no, dierne pásky už nahradili disky. Tak som sa dozvedel, že tie obludné skrine sú SM52-12, vrchol RVHP minipočítačov, bežal tam Berkley BSD Unix 1986, vraj preto lebo sa im raz niekde podarilo šlohnúť zdrojáky. A potom niekedy na prelome rokov 1992/93 prišla rana z milosti...INTERNET. Romantika 8bitov, ktorú som už považoval za stratenú tu našla novú dimenziu. Zelený VT100 terminál s traslavými písmenkami, familiárne nazývaný "žaba", hluk klimatizácie, a talk z človekom vzdialeným 10000 kilometrov. Dovtedy niečo netušené, prvý krok k virtuálnemu svetu, nezabudnutelné noci strávené na IRC, problém vysvetliť doma, že mám asi 30 nových kamarátov ale žiadneho som v živote nevidel, veď to mnohí poznáte sami.

Začal boom windows, komercia pohltila počítačové hry a núti nám neoriginálne braky v truecolor kabáte, programátori bez hamby píšu hlášku "Not enough CPU power" a ja si chytám hlavu a pozerám kde nám to všetko speje... Kedysi sme optimalizovali do posledného bajtíku, rátali cykly procesora, ak bol program pomalý tak sme menili algoritmy a nie procesory. Tá doba je už preč. Ale sú preč aj tí starí romantici? Romantika predsa len ostala, starí kybernetickí kovboji sa presunuli do menej komerčných pláni cyberspace...počítačový underground, demoscéna, tam ich možte nájsť a pokecať si o tých časoch, nájsť ludí z hrdosťou, čo sa nestali usermi...

Chcelo by to asi nejaký záver, ale ktovie čo nás zajtra čaká, aké bude to budúce storočie? Takže zatial dovidenia vo virtuálne! Zatváram Notepad, vyskakujem z Win95 do dosu, cd speccy, z80.exe, (c) 1982 Sinclair Research Ltd, LOAD "manic" ach joooo...

Dalibor Ďulus Schön

PS: Som 23ročný mladý muž, už 10 rokov som nevstal od počítača, rád by som sa zoznámil s chápavou, tolerantnou...

:-)))))))))